logo

Tuesday 23rd of May 2017

Rezervácie

máj 2017
pon uto str štv pia sob ned
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31

História mestskej časti

Na severnom okraji dnešnej Barce, na vysokej terase ohraničenej zo severovýchodu Myslavským potokom, bolo staré predhistorické sídlisko a ostroh v Barci prevyšoval o dvanásť metrov hornádsku dolinu. Už samotná poloha tohto miesta predurčovala Barcu od najstarších čias na osídlenie a jedna kultúra tu striedala druhú, počnúc paleolitom až po slovanské osídlenie. Keď sa Slovania usadili v Košickej kotline, usadili sa aj v Barci, ako o tom svedčí nález pohrebiska typu keszthelyského z avarsko-slovanskej doby, teda pohrebiska zo staršej hradištnej doby, ktoré archeológovia datujú do 7. a 8. storočia.

V Barci bolo nájdené aj radové pohrebisko slovanské z mladšej hradištnej doby. Toto jasne dosvedčuje, že tu aj v 10.-12. storočí bola slovanská osada. Na severe v oblasti vyvýšeného územia bolo aj staroslovanské hradisko. Existenciu tohto slovanského hradiska potvrdzujú i písomné doklady zo 14. a 15. storočia, keďže tu bolo sídlisko, ktoré malo názov Hradište.

O Barci sú písomné doklady už z obdobia pred tatárskym vpádom, čo svedčí, že Barca bola už vtedy vyvinutá a dôležitá dedina. Prvý raz sa spomína vo Varadínskom registri k roku 1215 (Barca), keď sa uvádza súčasne so starou dedinou Saka. Druhý raz sa spomína v listine jágerskej kapituly z roku 1230, vtedy sa uvádza ako Barca a súčasne s ňou sa spomínajú aj Košice (villa Cassa). Košice sa tu roku 1230 uvádzajú teda výslovne už ako dedina (villa), ale takouto dedinou bola vtedy bezpochyby už aj Barca, hoci v tomto doklade sa to výslovne neuvádza.

Z obdobia po tatárskom vpáde sa zachoval najstarší doklad o Barce až z roku 1269. V ňom sa spomína Eliáš, syn Jána z Barce (Barcha), člena známej zemianskej rodiny z Barce, ktorá koncom 13. storočia vykazuje už značnú rozvetvenosť. Jej počiatky siahajú až k roku 1209. Tento rod má listinne doložený rodokmeň až takmer do súčasnosti. Z listiny kráľa Ladislava z roku 1277 sa dozvedáme, že pred neho predstúpili Eliáš, syn Jána z Barce, so svojimi bratmi Henrikom a Mikulášom. Žiadali majetok po ich príbuznom Mikovi, ktorý zomrel bez potomkov a kráľ im ho aj dal. Z neskorších listín vyplýva, že Miko vlastnil na území Barce majetok Vyšná Barca. Z listiny palatína Omodeja z roku 1288 máme informácie už o všetkých vtedajších príslušníkoch tejto barčianskej rodiny, a to Mojtu, Jána, Mika a Beču, ako aj o rozdelení Barce na Vyšnú Barcu, Nižnú Barcu a strednú Barcu s mlynom, čo dokumentuje aj listina z roku 1303 o rozdelení majetkov. Tretia časť Barce s mlynom podľa listiny pochádzajúcej z rokov 1291-1293 sa uvádza ako
Stredná Barca, podľa listiny z roku 1370 aj ako Mlynská Barca. Nižná Barca sa zasa ešte v roku 1337 uvádza ako Blatná Barca.

Po tatárskom vpáde nastal značný prílev maďarského obyvateľstva do údolia Hornádu, a tak sa Maďari dostali aj do okolia Barce a pôvodne slovenské obyvateľstvo na území Barce bolo asimilované prichádzajúcimi Maďarmi. Nie div, že od konca 13. storočia názvy častí Barce sú v listinách uvádzané v maďarskej reči.

V roku 1297 Andrej, biskup jágerský, povoľuje Comesovi Inokovi, synovi Eliáša z Barce, aby na svojom majetku vystaval kostol z kameňa, zasvätený sv. Andrejovi apoštolovi, a to na území Nižnej Barce. Z dokladovaných dohôd o odvádzaní desiatkov vyplýva, že na území Strednej alebo Vyšnej Barce musel byť roku 1303 ešte starší kostol aspoň z 12. storočia, čo potvrdzuje i nájdené radové pohrebisko. Rok postavenia kostola však nie je presne známy. Zvyšky pôvodného kostola sú zachované v terajšom kostole a ich štýl poukazuje na to, že bol postavený okolo roku 1325, resp. za čias Karola Róberta. Z ústneho podania sa zachovalo, že staviteľmi boli talianski majstri, a to tí, čo stavali košickú katedrálu. Pre nezhody s košickým magistrátom nechali kostol v Košiciach nedokončený a odišli. Odišli do Barce, kde ich tamojšie panstvo prijalo. Počas svojho štrajku voči Košičanom postavili kostol v Barci. Košická monografia z rokov 1839-40 udáva, že v roku 1334 už fara v Barci jestvovala.

Najstaršia slovanská dedina na území pôvodnej zeme - Barca ležala na vyvýšenej terase v končinách, ktoré sa od roku 1337 v listinách uvádzajú ako Hradište a susedila s chotárom mesta Košice.

Podľa doteraz známych faktov možno zhrnúť, že Barca sa v najstarších dokladoch z 13. storočia uvádza takto: v roku 1215 villa Barca, v roku 1230 Barca, v roku 1269 Barcha, v roku 1277 Barcha, v roku 1278 Barcha, v roku 1288 terra Barcha, Barcha, v roku 1288. Najstaršie dva doklady pre Barcu sú vo forme Barca a len od druhej polovice 13. storočia sa používa v listinách tvar Barcha. V listinách z 13. a 14. storočia sa literou "ch" označuje práve tak spoluhlásku "c" ako "č".

O pôvode názvu Barca historik Stanislav súdi, že patrí k slovu bara, barina, čiže podľa mokriny, ktorý názov mohol vyjadrovať polohu novej dediny ako protiklad názvu Hradište. Na druhej strane sú doklady od Kráľa Ladislava z listiny z roku 1282, v ktorej sa uvádza, že názov pochádza z rodu Barcha (de genere Barcha), a to v texte i adrese. Za Arpádovcov v Abaujskej župe k najvýznamnejším rodovým menám patril aj rod Barczayovcov, ktorý dostal svoje meno od sídla Barcza, vlastníkom ktorého už bol v 13. storočí.

Kráľ Žigmund udelil v roku 1421 rodinný erb Ladislavovi Barczaymu z Vyšnej Barce (Matejovmu synovi), ako aj Ladislavovi Barczaymu z Nižnej Barce - Kelemenovmu synovi. Ich významnejší následníci boli: Andrej, ktorý bol v roku 1461 abaujským podžupanom, hradným veliteľom v Beregu a kapitánom v Onode, Peter Barczay, ktorý sa stal kanonikom v Székesfehérvári, jeho brat, ktorý sa stal kanonikom v Egri, sudcom a tiež kráľovským notárom u kráľa Mateja. Právnik Štefan, ktorý v roku 1593 padol do tureckého zajatia. V roku 1605 ho vyslal Štefan Bočkay do Budína ako parlamentára. Ďalším významným mužom rodiny v tom čase bol František, kapitán z Putnoku, ktorý sa osobne vyznamenal v nočnej bitke u Szikszova v roku 1588. Zahynul v boji v roku 1594.

V roku 1570 prestúpili k reformovanej cirkvi bratia Juraj a Stanislav Barczay. Juraj zomrel bez potomkov a po ňom zdedil celý majetok brat Stanislav, ktorý mal viac synov. Niektorí ostali v Poľsku, kde založili rod "Barčanszki", ktorý sa tam spomína ešte v 18. storočí. K zrušeniu katolíckej fary došlo v roku 1570, keď sa zemepán v čase reformácie pridal ku kalvínom a to isté žiadal aj od svojich poddaných. Vtedy je datovaný aj vznik reformovaného kresťanského matkocirkevného zboru v Barci. Katolícki veriaci, ktorí sa svojej viery nevzdali, boli pripojení k rímsko-katolíckej farnosti Kokšov Windszent (dnes Valaliky). Reformovaní veriaci vzali do užívania pôvodný katolícky kostol a v ich rukách bol až do roku 1672. Katolíci sa domáhali svojho kostola a v tom im pomáhali aj Košičania. Prevzatý kostol bol v úbohom stave. Od tých čias kostol už majiteľa nezmenil. V roku 1788 sa Barca znovu dožíva vlastnej pôvodnej farnosti, kostol dostáva svoju nutnú výbavu a krstiteľnicu. Kalvíni si postavili kostol v roku 1795 p
ovyše katolíckeho kostola na druhej strane.

Ešte v prvej polovici 17. storočia sa prejavuje Barca ako prevažne maďarská dedina a len od druhej polovice 17. storočia bola znovu osídlená Slovákmi. V roku 1670 totiž vymrelo všetko vtedajšie obyvateľstvo Barce na choleru a zemepáni ju následne osídlili slovenskými sedliakmi zo svojich statkov v Spišskej stolici. V lexikóne osád z roku 1773 vystupuje Barca už ako dedina, kde sa rozprávalo prevažne po slovensky.

Verejné obstarávanie


Oficiálna stránka Mestskej časti Košice - Barca.
Mestská časť Košice - Barca, Abovská 32, 040 17 Košice - Barca. IČO: 00691003, DIČ: 2021186838, Číslo účtu Prima banka Slovensko: 0427702001/5600.
Tel.: 055-72 62 411, 0907 941 945, 0910 909 443. Email: mubarca@barca.sk
Kontakt na spravcu webu: webmaster@barca.sk
Design by: joomla 2.5 template  Valid XHTML and CSS.